I  N  F  O

         

 

 

  

  ZAUJÍMAVOSTI 

 

Minerály v ľudskom organizme

 

     Ľudský organizmus potrebuje pre svoje bezproblémové fungovanie množstvo minerálnych látok, ktoré v ňom plnia rôznorodé úlohy. Aj napriek ich nepatrnému množstvu sú pre telo dôležité a nenahraditeľné. Minerálne látky tvoria asi 4 % s celkovej váhy tela a z toho 83 % minerálov je obsiahnutých v kostiach. Minerálne látky rozdeľujeme podľa mnohých hľadísk, najčastejšie však podľa množstva, ktoré organizmus pre svoje správne fungovanie potrebuje. Prvky, ktoré sú pre telo potrebné vo väčších množstvách označujeme ako makroprvky a prvky, ktorých telu stačí do 100 mg/kg telesnej hmotnosti označujeme ako stopové prvky. 

 

Medzi makroprvky patrí: sodík, draslík, horčík, vápnik, fosfor, chlór a síra. Medzi stopové prvky patria: železo, meď, zinok, mangán, kremík, lítium. Medzi ultrastopové patria: jód, fluór, selén, chróm, vanád, bór, kobalt a molybdén. 

 

Vo všeobecnosti možno povedať, že minerály plnia celý rad dôležitých funkcií: zúčastňujú sa na látkovej výmene, udržujú  osmotický tlak, regulujú kyslosť vnútorného prostredia, sú zložkou stavebného materiálu a súčasťou mnohých enzýmov.

 

Zastúpenie minerálnych látok v organizme záleží od viacerých faktorov. Záleží predovšetkým od druhu a množstva stravy, jej úpravy a spôsobu dopestovania (znečistenie prostredia, pôda bohatá resp. chudobná na živiny, využívanie pesticídov a umelých hnojív atď.). Významným faktorom pri vstrebávaní minerálov sa môže stať aj obsah vlákniny v potrave. Množstvo konkrétneho minerálu v tele môže byť pritom optimálne, nedostatočné, alebo nadbytočné. Väčšina minerálnych látok potrebných pre ľudský organizmus sú stopové prvky. Medzi významné makroprvky patrí len draslík, vápnik a horčík.

 

***********************************************************************************

 

Chemické prvky

 

Sodík     Na

Význam :
- Rovnako ako draslík, tak aj sodík sa podieľa pri zachovávaní rovnováhy medzi kyselinami a zásadami v organizme.
- Plní významnú úlohu pri prenose vzruchov vo svaloch a nervoch a pri látkovej premene.
- Udržuje osmotický tlak v tkanivách.
- Podieľa sa pri prenose nervových vzruchov.
- Stimuluje činnosť obličiek a zabraňuje tvorbe kameňov.

 

V potrave sa nachádza hlavne v kuchynskej soli, v údeninách, v syroch, v chlebe, v pečive, v červenej repe, v mrkve a sóde bicarbóne. Odporúčaná denná dávka je do 500mg. Keďže ľudia veľa solia, a množstvo potravinárskych výrobkov je dosoľovaných, populácia netrpí nedostatkom sodíka. Ten je veľmi vzácny a prejavuje sa nadmerným potením, dehydratáciu a smädom, plynatosťou, stratou hmotnosti, svalov, pocitom únavy a bolesťami hlavy. Pri nadbytku stúpa krvný tlak, dochádza k opuchom nôh spôsobených zadržiavaním vody a ku závratom. Prudká koncentrácia sodíka môže byť spôsobená náhlou dehydratáciou organizmu. Jednorázová toxická dávka NaCl pre človeka je 280 g.

 

Vápnik     Ca

Význam :
- Neutralizuje prebytok kyseliny mliečnej, ktorá sa tvorí v tele po fyzickej záťaži.
- Uľahčuje prenos nervových vzruchov.
- Pomáha pri vstrebávaní železa.
- Pôsobí preventívne proti vzniku rakoviny.
- Znižuje vysoký krvný tlak, hladinu cholesterolu a jeho dostatok zabraňuje vzniku svalovým kŕčov (vo
vyváženom pomere s horčíkom).
- Ovplyvňuje zrážanlivosť krvi, aktivuje a potláča sekréciu niektorých hormónov a enzýmov.
- Ovplyvňujú nervovo - svalovú dráždivosť, podieľa sa na svalovej kontrakcii, udržuje selektívnu
priepustnosť membrán.

 

Vápnik je najviac zastúpeným minerálom v tele. Organizmus dospelého človeka obsahuje viac než 1 kg vápniku. Z toho až 99% je viazaných v kostiach a zuboch. Len malé množstvo vápnika sa v organizme nachádza vo voľnej ionizovanej forme Ca2+. Tieto ióny sú dôležité pre reguláciu mnohých fyziologických dejov. Odporúčaná denná dávka je do 1200 mg pre ľudí do 25 rokov a 800 mg pre ľudí nad 25 rokov. Vhodné je telu dodávať vápnik spolu s optimálnym množstvom horčíku.
Nedostatok tohto prvku sa u detí prejavuje krivicou, u dospelých mäknutím kostí a u starších ľudí rednutím kostí. Ďalej zvýšenou kazovosťou zubov, svalovými bolesťami, poruchami kože, stratou pigmentu, poruchami nervových vzruchov, zrážanlivosti krvi a srdcovými poruchami. Pri nadbytku vznikajú obličkové kamene, arytmia srdca a zvyšuje sa krvný tlak.

 

Horčík       Mg

Význam :
- Aktivuje v bunkách asi 300 rôznych druhov enzýmov.
- Priaznivo ovplyvňuje srdcovú činnosť a zúčastňuje sa na nervovo-svalovej dráždivosti svalstva
- Uvoľňuje napätie - je známy ako antistresový minerál.
- Významnú úlohu zohráva pri spracovaní cukrov, tukov a bielkovín v ľudskom tele a je potrebný pri proteosyntéze (vzniku bielkovín).
- Zabraňuje ukladaniu vápniku v obličkách a vzniku kameňov.
- Podieľa sa na lepšom využití vitamínov C a E.

 

Horčík je jedným z najdôležitejších minerálov a vzhľadom na menované vlastnosti sa mu pripisuje veľký význam. Jeho nedostatok sa prejaví v zhoršení zdravia a to v mnohých ohľadoch. V priemernom ľudskom tele 70 kg vážiaceho človeka sa nachádza asi 30g tejto látky. Väčšina jeho zásob je však viazaná spolu s vápnikom v kostiach. Horčík sa nachádza takmer výlučne v rastlinnej potrave. Bohatým zdrojom je chlorofil.
Súčasná priemyselne spracovávaná potrava je na horčík chudobná. Pri jeho nedostatku sa môže dostaviť arytmia srdca, infarkt, dochádza k narušeniu funkcií obličiek, štítnej a prištítnej žľazy. Časté sú migrény, podráždenosť, únava, vypadávanie vlasov, zvýšená kazovosť zubov a lámanie nechtov. Pri dlhodobom nedostatku horčíka dochádza k zvýšeniu výskytu karcinogénov. Najviac sú nedostatkom horčíka ohrození najmä ľudia konzumujúci veľa mliečnych výrobkov, ženy užívajúce antikoncepciu a alkoholici. Horčík je úzko spojený s vápnikom. Ich vzájomný pomer v tele by mal byť asi 1:2 (Mg:Ca).  Pri nedostatku horčíka, môže dôjsť k predávkovaniu vápnikom.
Nadbytok pôsobí utlmujúco na centrálnu nervovú sústavu a v extrémnych (menej pravdepodobných) prípadoch môže zapríčiniť zlyhanie obličiek.
Jeho denná odporúčaná dávka je asi 300 až 350 mg a doplnkovo v podobe preparátov 250 až 500 mg.

 

Chlór          Cl

Význam :
- Udržuje pH krvi (rovnováhu medzi kyselinami a zásadami v tele).
- Udržuje osmotický tlak.
- Podporuje činnosť pečene a zúčastňuje sa pri odstraňovaní škodlivých látok z tela.
- Nachádza sa v žalúdku a podieľa sa na trávení.

 

Ľudské telo obsahuje len asi105 mg tejto látky. Nachádza sa hlavne v krvi, ale aj v iných tekutinách. Príznaky jeho nedostatku môžu byť vypadávanie vlasov, zubov, svalové kŕče. Jeho nadbytok v tele prakticky nepociťujeme žiadnymi vedľajšími účinkami. Jeho zdrojom je najmä kuchynská soľ.

 

Železo         Fe

Význam :
- ako súčasť krvného farbiva (hemoglobínu) viaže kyslík na červené krvinky a zabezpečuje výmenu dýchacích plynov.
- je dôležitý pre rast.

 

Železo zaraďujeme medzi stopové prvky, čiže ho organizmus potrebuje len nepatrné množstvo. Stal sa
často preceňovaným, čo prinieslo jeho nadmerné užívanie. Jeho nedostatkom spravidla človek netrpí, pretože ho prijímame v dostatočnom množstve. Najviac sú nedostatkom železa postihnutí ľudia s krvácavými stavmi, s črevnými ťažkosťami a športovci podávajúci vysoký výkon. Pri nedostatku sa znižuje počet červených krviniek, znižuje sa fyzická výkonnosť a môžu sa dostaviť pocity nevoľnosti. Železo je minerál, ktorého nadbytok sa nevylučuje a dochádza k zanášaniu organizmu. Príznaky nadbytku sú často vážnejšie ako jeho nedostatku. Znižuje účinnosť vitamínov E a C. Pri ťažkých prípadoch dochádza k poškodeniu pečene (cirhóza pečene), poškodeniu srdca a vzniku cukrovky. Neodporúča sa prijímať v samostatných prípravkoch, ale
radšej v komplexných preparátoch spolu s ostatnými minerálmi. Vstrebávaniu železa bránia nápoje ako čaj  a káva. V potrave sú zdrojom tohto stopového prvku červené mäso, vnútornosti, orechy, fazuľa, zelená listová zelenina a vajcia. Železo je najviac zastúpený stopový prvok v našom tele. Odporúčaný denný príjem je 6 až 30 mg.

 

Fluór           F

Význam :
- podieľa sa na metabolizme glukózy, syntéze mastných kyselín a cholesterolu.
- pomáha udržiavať krvný tlak a telesnú hmotnosť.
- zvyšuje pôsobenie inzulínu a pôsobí preventívne proti vzniku cukrovky.
- kladne pôsobí na činnosť nervovej sústavy, pečene a endokrinnej žľazy.

 

Fluór je súčasťou kostí, zubov, štítnej žľazy a mozgu. V mnohých krajinách sa pitná voda fluoriduje, pričom koncentrácia fluoridových iónov je vždy menšia ako 1 mg na liter. Nadmerné   užívanie fluóru sa považuje za toxické. Fluór sa ukladá v kostiach a spôsobuje ich krehkosť a morfologické zmeny. Za prijateľný príjem sa považuje 1,5 až 4 mg.

Draslík          K

Význam :
- draslík plní významnú úlohu prenosu vzruchov vo svaloch a nervoch a pri látkovej premene.
- uplatňuje sa pri metabolizme sacharidov, pri transporte glykogénu. Stimuluje vylučovanie inzulínu a pomáha pri premene glukózy na glykogén.
- uplatňuje sa pri zachovávaní rovnováhy medzi kyselinami a zásadami v organizme, ovplyvňuje osmotický tlak a hospodárenie s vodou.
- Zabezpečuje odstraňovanie odpadových látok z tela.

 

V bežnej potrave sa veľmi nevyskytuje, resp. sa vyskytuje v malých množstvách.
Jeho bohatým zdrojom je sušené mlieko. Ďalej sa nachádza v mlieku a mliečnych výrobkoch, rybách, mäsách, banánoch, strukovinách, sóji a zemiakoch. Je súčasťou energetických tyčiniek a pre svoju funkciu vo svaloch je súčasťou aj niektorých športových nápojov.
Odporúčaná denná dávka je do 4000 mg. Pre deti sa odporúča do 3000 mg. Pri nedostatku draslíka stúpa krvný tlak, srdcová činnosť je nepravidelná a človek je nervózny. Pri nadbytku je tlak naopak nízky a človek pociťuje celkovú slabosť. Nadbytok má taktiež nepriaznivý účinok na srdce.

 

 

***********************************************************************************

 

Právna úprava pitného režimu a ochranných nápojov. 

Právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa harmonizovala s medzinárodnými dokumentmi, najmä s príslušnými smernicami Európskej únie, pričom sa úplne zosúladila s rámcovou Smernicou Rady č. 89/391/EHS o vykonávaní opatrení na zlepšenie bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci, podľa ktorej sú členské štáty zodpovedné za podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov na ich území a zlepšenie bezpečnosti, hygieny a zdravia pracovníkov by nemalo podliehať len ekonomickým úvahám.

Platná právna úprava zvýrazňuje úlohu prevencie, stáleho zlepšovania pracovných podmienok, komunikovania a spolupráce v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na Slovensku sa tak vytvára právna základňa na budovanie a rozvíjanie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov v súlade s európskymi princípmi. So zreteľom na filozofiu rámcovej smernice č. 89/391/EHS a na ňu nadväzujúcich ďalších smerníc Európskej únie sa novelizovaná právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zameriava na ustanovenie cieľov, ktoré je v záujme zlepšenia ochrany života a zdravia nevyhnutné dosiahnuť a menej sa sústreďuje na konkretizáciu vhodných nástrojov v tejto oblasti. Spôsob dosiahnutia týchto cieľov a vhodné prostriedky si vyberá sám zamestnávateľ, najlepšie v spolupráci so zamestnancami a na základe vyjadrenia sa odborníkov v tejto oblasti.

Primárnym cieľom sa tak stala zmena filozofie prístupu zamestnávateľov, zamestnancov a iných zainteresovaných k danej problematike, k pozitívnemu riešeniu problémov preventívnymi nástrojmi.

Podľa ust. § 8a ods. 3 písm. b) Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 330/1996 Z.z. v platnom znení (ďalej len „BOZP“), je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytovať zamestnancom okrem iného ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, aj ochranné nápoje.

Podľa ust. § 8a ods. 9 tohto istého zákona, náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o bezpečnosti a ochranu zdravia pri práci znáša zamestnávateľ; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca. Toto ustanovenie upravuje všeobecné povinnosti zamestnávateľov na úseku prevencie i ochranných opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K základným povinnostiam zamestnávateľov patrí predovšetkým zlepšovanie pracovných podmienok v súlade s dosiahnutými vedeckými a technickými poznatkami a rešpektovanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zásadný význam pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou ochrany práce, má základný pracovnoprávny predpis Zákonník práce č. 311/2001 Z.z. v platnom znení(ďalej len „Zákonník práce“). 

Ustanovenie § 132 ods. 1 Zákonníka práce obsahuje zhutnenú podobu modernej filozofie prístupu k ochrane zamestnancov. Z vymedzenia pojmu ochrana práce vyplýva, že systematická starostlivosť zamestnávateľa o zamestnancov by nemala byť orientovaná výlučne len na bezprostredné zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V týchto dimenziách sa sústreďuje na vytvorenie a udržiavanie takých pracovných podmienok, ktoré umožnia aj celkové zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. V súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky ide o primerane uspokojivé pracovné podmienky.  

Vykonanie účinných opatrení na zabezpečenie uspokojivých pracovných podmienok, zvlášť opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zlepšovanie pracovných podmienok, zvyčajne vyžaduje dlhodobejšie a cieľavedomé aktivity. Preto Zákonník práce v ust. § 132 ods. 2 ustanovuje, že určovanie rozsahu, kvality, povahy, postupnosti použitia potrebných krokov a vzťahov medzi nimi (napr. organizačných, technických, personálnych, výchovných, finančných) v tejto oblasti je súčasťou celkového plánovania zamestnávateľa. Súčasne vymedzuje inštitút bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov. 

Dôslednej realizácii predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v súčasných praktických podmienkach často predchádzajú viac či menej konfliktné situácie, ktorých dôsledky postihujú najmä zamestnancov. Z toho dôvodu sa v ust. § 132 ods. 5 Zákonníka práce ustanovila ich zvýšená úroveň ochrany tak, že za plnenie úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nesmie vzniknúť ujma zamestnancom. 

Ustanovením § 132a ods. 1 Zákonníka práce sa upravuje najzákladnejšia povinnosť zamestnávateľa - sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia z nedbalosti pripustia, aby svoje prevádzkové, pracovné a iné úlohy plnili na úkor bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, berú na seba plnú zodpovednosť za prípadné dôsledky. Možno preto hovoriť o požiadavke jednoty ekonomických výsledkov a dosiahnutého stupňa starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. 

Tento súlad možno dosiahnuť tým, že zamestnávateľ pristupuje k uvedeným otázkam systémovo a plánovito. Pri zostavovaní a určovaní hospodárskych, prevádzkových a pracovných ukazovateľov by mal zamestnávateľ rátať okrem iného aj so zabezpečovaním ochranných prostriedkov vo forme ochranných nápojov. 

Zákon o BOZP v otázkach základných povinností zamestnávateľa ďalej odkazuje na ust. § 12 a) Zákona o ochrane zdravia ľudí č. 272/1994 Z. z. v platnom znení, v zmysle ktorého sú zamestnávatelia povinní najmä plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam nariadené orgánmi na ochranu zdravia. 

Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. f) Zákona o ochrane zdravia ľudí č. 272/1994 Z.z. v platnom znení, opatreniami na predchádzanie vzniku ochorení podmienených prácou a na obmedzenie ich výskytu je poskytovanie ochranných nápojov pracovníkom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života a zdravia. 

Rozvoj výroby a ekonomiky prináša popri vytváraní hmotných a iných hodnôt aj určitú mieru ohrozenia pri práci najmä pracovnými úrazmi a chorobami z povolania. Tieto udalosti spôsobujú popri mnohomiliónových materiálnych škodách a finančných stratách i nevyčísliteľné straty na životoch a zdraví občanov. 

Aj napriek z dlhodobého hľadiska priaznivému vývoju v oblasti pracovnej úrazovosti, ktorý sa vyznačuje poklesom vo všetkých rozhodujúcich ukazovateľoch, nemožno považovať situáciu za priaznivú, najmä ak si uvedomíme závažnosť sociálnych a ekonomických dopadov.  

Podľa odhadov každý pracovný úraz stojí v priemere 30 až 50 tisíc korún, smrteľný pracovný úraz 1 až 2 milióny korún. Treba mať tiež na zreteli, že mnohé pracovné úrazy a choroby z povolania sú spojené s dlhodobou liečbou a práceneschopnosťou, v nejednom prípade končiacou čiastočnou alebo trvalou invaliditou. 

Ekonomické dopady pracovných úrazov a chorôb z povolania predstavujú najmä:

*     vyplatené náhrady na odškodnom (náhrada straty na zárobku, bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia,

       náklady spojené s liečením, odškodnenie a výživné pozostalým a i.),

*     náklady liečebnej starostlivosti v ambulantnom a ústavnom liečení,

*     vyplatené dávky nemocenského poistenia za dni pracovnej neschopnosti,

*     vyplatené dávky dôchodkového zabezpečenia (invalidné, vdovské, sirotské dôchodky).  

K uvedenému treba prirátať aj straty vo výrobe a v prevádzke vzniknuté v dôsledku absencie postihnutých zamestnancov, ktoré dosahujú hodnoty stoviek miliónov korún.

***********************************************************************************

 

 

Copyright © 2005 AXEM s.r.o.